Sprievodca

Pripravujem (v momentálnej chvíli skôr dokončujem) dokument - sprievodcu, ktorý dúfam uľahčí pobyt ďalším študentom Erazmu, ktorí sem zavítajú. Vždy aktuálny preview dokumentu si môžete stiahnuť tu (cca 400 kB).

Ak vám pri čítaní vstávajú vlasy dupkom alebo zúfalo kontrolujete, či je stolička stále prišrobovaná k podlahe, prosím neváhajte a napíšte mi komentár, čo vám vadí a mal by som to zmeniť.

Díky, howgh.

Návšteva

Vstávať o desiatej a navyše na silné klopanie dverí, to nie je moc dobrá vizitka. Keby to bola Anička – moja vždy-energiou-nabitá kamarátka – a nie doktor z univerzity, asi by to ma až tak nevadilo. Ale zrejme mal dosť trpezlivosti, určite som nezareagoval na prvé zaklopanie.

Sympatický pán sa mi predstavil ako doktor socioloógie na Univerzite v Rzeszowe a vysvetlil mi, že by mal záujem urobiť so mnou interview – pracuje na cca 4-ročnom sociologickom výskume predovšetkým zameranom na migráciu. Momentálnu situáciu však rýchle z môjho rozospalého výrazu pochopil a tak sme schôdzku presunuli radšej na neskoré odpoludnie.

Konverzácia sa niesla v poľštine. Pánovi doktorovi robila totiž angličina väčšie problémy než mne jazyk poľský. Otázky boli rozdelené do tématických okruhov, rozhovor bol nahrávaný diktafónom. Ktoré miesto považujem za svoj domov, prečo Poľsko, skúsenosti s pobytom v zahraničí, registrované kultúrne odlišnosti, čo si predstavujem pod pojmom .. a pod. Celý rozhovor trval asi hodinu. Na koniec sme si vymenili kontakty a ja som ešte pána doktora "vyskúšal" zo znalosti sociologických sietí. Kedysi som o ne zavadil a tak mi túto problematiku priblížil. Celkom zaujímavé. Prisľúbil, že mi vzniknuté články v angličine prepošle na mail.

Návšteva

Vstávať o desiatej a navyše na silné klopanie dverí, to nie je moc dobrá vizitka. Keby to bola Anička – moja vždy-energiou-nabitá kamarátka – a nie doktor z univerzity, asi by to ma až tak nevadilo. Ale zrejme mal dosť trpezlivosti, určite som nezareagoval na prvé zaklopanie.

Sympatický pán sa mi predstavil ako doktor socioloógie na Univerzite v Rzeszowe a vysvetlil mi, že by mal záujem urobiť so mnou interview – pracuje na cca 4-ročnom sociologickom výskume predovšetkým zameranom na migráciu. Momentálnu situáciu však rýchle z môjho rozospalého výrazu pochopil a tak sme schôdzku presunuli radšej na neskoré odpoludnie.

Konverzácia sa niesla v poľštine. Pánovi doktorovi robila totiž angličina väčšie problémy než mne jazyk poľský. Otázky boli rozdelené do tématických okruhov, rozhovor bol nahrávaný diktafónom. Ktoré miesto považujem za svoj domov, prečo Poľsko, skúsenosti s pobytom v zahraničí, registrované kultúrne odlišnosti, čo si predstavujem pod pojmom .. a pod. Celý rozhovor trval asi hodinu. Na koniec sme si vymenili kontakty a ja som ešte pána doktora "vyskúšal" zo znalosti sociologických sietí. Kedysi som o ne zavadil a tak mi túto problematiku priblížil. Celkom zaujímavé. Prisľúbil, že mi vzniknuté články v angličine prepošle na mail.

Pfuu.. ;-(

Je tomu necelá hodinka, čo nám na dvere našej buňky zaklopala polícia. Neuniformovaní, no s odznakom v ruke. Pýtali sa, že či náhodou neviem niečo o grilovacej párty okolo kolejí minulý štvrtok či piatok. Pravdivo som dpovedal, že o žiadnej párty som nepočul. O pár desiatok minút sa dozvedám od kamarátky, že vraj v tú noc niekoho zamordovali. Zalesie týmto stráca v mojich očiach lesk pokojného miesta. Je mi z toho smutno. Neskôr sa dozvedám, že šlo o policajta a že sa pravdepodobne sám zastrelil.

Ako sa odrovnať počas jedného víkendu

V sobotu dopoludnia som o tom, čo prinesie blízka budúcnosť, mal len matnej potuchy. S volejbalom to nevyzeralo ružovo, väčšina ľudí poodchádzala domov. Zahájil som síce letákovú kampaň na nalákanie väčšieho počtu hráčov, no od istého momentu začínam byť v týchto veciach skeptický. To, že nedeľnajšia skupinka volejbalistov výnimočne presunie hru o deň skôr a doplní stav na presne 6 na 6, som nemohol nijak predvídať. Ako na potvoru som si v ten deň nevzal nákolenačky, takže kosti dostali pekne zabrať. Naviac zrejme vďaka tenkým ponožkám a vložkám do tenisiek, ktoré sa už nehodí nosiť, sa mi na chodidle urobil tak 2 cm pľuzgier, ktorý vzápätí praskol. A aby to nestačilo, pravý kotník už definitívne stratil moju dôveru po tom, ako sa mi zvrtol bez toho, aby som ho nejak zvlášť namáhal.

Podľa všetkého sa mi zablokoval aj prístup krvi do mozgu keď som súhlasil s nedeľnajším cyklovýletom do Łancóta. Magda sa vyhovorila na písanie magisterskej práce a tak sme vyštartovali v dvojke -- Šakal a ja. Prvýkrát na sedle býva po zime vždy dosť utrpenie, ale že to bude až tak zlé, to som nečakal. Čistého času sme šlapali asi 3 hodiny. V Łancóte sme sa predrali medzi dieru v plote, posedeli v parku, posilnili sa na cestu späť. Nanešťastie ako sme sa zbierali spustila sa dažďová sprcha a pretože sme šlapali na horských bicykloch bez blatníkov, do Rzeszówa sme prišli ako 2 prasiatka. Už som aj trochu začal ľutovať súhlas s účasťou na večernom koncerte Simtour - Denzel s predskokanom Jet Set. Nie že by mi tuc-tuc hudba nejak vadila (som schopný počúvať viac-menej všetko), ale v stoji som mal problém s balansom a v sede.. Au. Nakoniec sa mi ale show veľmi páčila a ku vstupene za 4,5 zl som ešte dostal novú SIM kartu s kreditom.

No, vlastne, zabudol som sa pochváliť, že českú SIMku som už zrejme definitívne stratil, takže Vás upozorňujem, že si môžete moje číslo vymazať z kontaktov.

Zase sviatky

Baby sa po príjazde ani poriadne nevybalili a už aj vyštartovali na päťdňovú poznávaciu túru po známych poľských mestách. Prečo sme nešli vedno aj po predbežnej dohode tu nebudem rozoberať, nie je to dôležité. Skôr popíšem, čo sa tu za čas, ktorý tu neboli udialo.

Po štvrtkovom volejbale ma chalaniská pozvali na grilovaciu párty pred školou. Takýchto miniakcičiek tu býva čoraz viac, proste skupinka ľudí vezme rošt, drevené uhlie, nakúpi klobásky, pivá a poďho piknikovať. Chalaniská sa mi predstavili: väčšina z nich študuje druhým rokom wychowanie fyziczne, čiže niečo na spôsob fakulty telovýchovy a športu. To konečne vysvetľuje to ich zapálenie do hry. Podarený priebeh akcie nám pokazil príjazd policajnej dodávky, ktorú zavolal na agresívnu skupinku vrátník. Bohužiaľ sme si to odniesli my. Neviem, či gril spĺňa policajtom proponovanú definíciu otvoreného ohňa, no hádať sa mi s glinami nechcelo. Rušenie nočného kľudu (mohlo byť tesne pred polnocou) a otvorený oheň v blízkosti budovy vraj vyjde na 400 złotých. A tak sme sa na dôrazné doporučenie radšej stiahli. Presnejšie teda presunuli o pár desiatok metrov ďalej, kde sme už nepôsobili ako päsť na oko. Párty sa vydarila a okrem nových známostí som si aj pekne namastil žalúdok. Pár fotografií:

Sobotňajší pravidelný volejbal by skončil asi rozpustením hráčov (prišiel iba Šakal s priateľkou) nebyť Sebastiana (na fotke) a jedného študenta, ktorého sme náhodne odchytili na chodbe. Nevravím, že si človek pri hre 2 na 3 na skrátené ihrisko nejak extra zablbne, ale po 2 hodinách hry predsalen cíti, že pre seba niečo urobil. Po hre ma Šakal pozval na nedeľné odpoludnie k sebe domov na film a pokec. Odmietnuť by sa nehodilo a ani mi to vlastne na rozum neprišlo.

Šakalova rodina býva v paneláku, vo štvrti Banarówka, ktorá je preslávená ozbrojenými stretmi skinheadov a "skejťákov". Šakal spomínal približnú štatistiku 2 úmrtia ročne pre túto oblasť. Ale nepreháňajme, dusnejšie tu začína byť až po zotmení. Pani domáca upiekla výborný perník, Šakal sa postaral o čaj a niečo slané. Ukázal mi na čom zrovna vo svojej dielňo-izbe pracuje a bol som veru uchvátený. Po otázke načo má dva LCD panely mi ukázal svoj najväčší projekt - domácky vyrobené domáce kino a len som čučal. Tak som mu na oplátku predviedol silu Linuxovej konzole a boli sme si kvit :-) Zanedlho sa k nám pripojila Magda na dvojhodinový nový film Vszystcy jestesmy Christusamy, teda Všetci sme Kristusmi. Predbežne sme sa dohodli i na bicyklovom výlete do Lanćutu, v závislosti na počasí.

old new notebook

Už je tomu pár týždňov, čo som sa stal novopečeným majiteľom notebooka - deduška. Jedná sa o acer (v ČR/SR dobre predávaná značka) travelmate 210tev. Pred 10 rokmi sa tento model dal kúpiť za 40 000 bez dane, ja som ho vrátane tašky odkúpil od známeho z fakulty za rovné 2 tisícky české. Výhodná kúpa, no stopy zubu času je zreteľne vidieť. Najviac sa obávam toho, že mi odíde displej, ono už pri prvom otváraní som len úpel pri zvuku, ktorý vydáva odchlipujúci sa plast. Zatiaľ sa ale drží (pokope). Permanentnou vadou displeja je 6 bodov široký vertikálny pruh bielej farby približne v prvej štvrtine monitora. Ostatné komponenty fungujú uspokojivo. Hardwareovú výbavu tvorí 700 MHz procesor Celeron, 128 RAM, 10 GB disk, 2 USB porty verzie 1.1, 1 PS/2 port, 1x PCMCIA, floppy a DVD-ROM mechanika. Batéria je pochopiteľne už dávno vybitá a treba podotknúť, že ani v čase svojej najväčšej kapacity nedokázala prístroj udržal pri živote dlhšie než 2 hodiny.

Svojho digitálneho spoločníka som už samozrejme vylepšil. Pre pohodlnejšiu prácu som dokúpil externú myš, audio vyviedol do vstupu rádioprijímača, ktorý teraz slúži ako zosilovať a za necelú polovicu obstarávacej ceny notebooku prikúpil PCMCIA sieťovú kartu.

Zatiaľ som s výkonom spokojný. Snáď to bude tým, že som sa nikdy profimasteringom audia/grafiky/videa nezaoberal a na tých pár typov úkonov mi táto konfigurácia hravo postačuje.

Wesełych świąt

Prijemne prezitie sviatkov Velkej noci, dievcatam mokreho Dyngusa a chlapcom bohatu nadielku praje Jose ;-)

Jak leci?

Od posledného príspevku utieklo veľa vody (bohužiaľ na niektorých miestach v ČR až príliš) a tak sa pokúsim vypichnúť tie najdôležitejšie udalosti. Začnem tým, že si moja najbližšia rodina nechala zaviesť domov káblový internet. S pobytom v Poľsku to nemá priveľkú súvislosť, no i tak sa jedná o celkom prelomový bod, ktorý je hodný zmienky. Snáď absencia antivírovej ochrany (win98) a firewallu nebude mať na prevádzku PC fatálne účinky.

S jarou povolilo chladné počasie, vyšlo slnko, zazelenali sa lúky a polia. Zimné topánky od samej radosti, že už nemusia slúžiť, pukli (!). Nechcem byť pesimista, ale rátam s tým, že ich stav je neopraviteľný. Ak ma však niekto vyvediete z omylu, budem rád. Aj keď, aspoň nebudem mať ťažký batoh.

Včera ma opustili dievčatá, vybrali sa za svojimi miláčkami a spolu s rodinou oslavovať sviatky Veľkej noci. Ja som si zlacnený spiatočný lístok nekúpil, o miláčkovi je škoda sa zmieňovať a tak tu na 10 dní ostávam sám. Poliaci majú počas sviatkov týždňové prázdniny a tak sa škola i koleje premenili na mrtvé mesto. V prípade pekného počasia to vyzerá na prieskum okolia, inak na zlepšovanie odbornosti, zdokonaľovanie poľštiny a lúštenie Sudoku.

Objavili sme výborné poľské pochúťky Kisiel a Galaretku. To prvé je niečo ako pudink, akurát sa to vyrába z vody a Galaretka je studené želé. Výborný doplnok k filmu, príprava trvá necelých 7 minút.

Sobotňajší volejbal býva akýsi nemasný-neslaný, väčšina zahraničných študentov býva po piatku spoločensky "unavená". Telocvikár p. Gajdek mi raz dokonca pozabudol nechať na vrátnici lopty a tak len vďaka Šakalovi, ktorý ma odviezol do TESCa, kde som si kúpil vlastnú, som nebol za úplneho blba.

Pre lepšiu predstavu o tom, ako máme všetko v dosahu niekoľkých minút som pripravil panoramatický záber. Prakticky všetko, čo študent k životu potrebuje ako na dlani. Budova fakulty, za ňou knižnica, telocvičňa, posilňovňa, obchod, futbalové ihrisko.. Jediné, čo môže pár študentom chýbať je krčma. Do centra je to len 15 minút autobusom.

Kvíz - vyhodnotenie

Konečne posielam nespočetkrát odkladané vyhodnotenie kvízu. V rámci termínu sa ho zúčastnili 3 (slovom traja) súťažiaci. Po termíne som zaznamenal ešte jednu odpoveď, a dokonca správnu, bohužiaľ ale uznať som ju už nemohol.

Takže aká mala byť správna odpoveď? Kliknite na obrázky..

Pozn.: Dôvod tohto značenia mi nie je príliš známy. Na internete som o ňom tiež veľa nenašiel (prakticky len to, že to nejak súvisí s osobami telesne postihnutými)
http://www.sfgov.org/site/sfmod_page.asp?id=5729 (sekcia 5).

Správne odpovedal iba Martin Hozík, tipoval 2 správne odpovede. Gratulácia, cena je už na ceste.

PS: Tak, ani to nebolelo. Ktovie prečo som s tým tak otáľal..

Kde sú tie časy..

Ako je vidieť, aktivita na blogu nejak ustala. O kvíze len toľko, že sa ho v rámci termínu zúčastnili pouhopouhé 3 (slovom tri) osoby. Vyhodnotenie spolu so správnou odpoveďou neodkladám preto, že by to bolo tak náročné, ale preto, že chystám efektnejší spôsob odhalenia riešenia, na ktorý stále nemám(e) čas.

Aby tento príspevok nebol tak úplne o ničom tak upozorňujem na blogy mojich spolubývajúcich: Míšin a Pájin. Prajem príjemné čítanie.