Ako sa odrovnať počas jedného víkendu

V sobotu dopoludnia som o tom, čo prinesie blízka budúcnosť, mal len matnej potuchy. S volejbalom to nevyzeralo ružovo, väčšina ľudí poodchádzala domov. Zahájil som síce letákovú kampaň na nalákanie väčšieho počtu hráčov, no od istého momentu začínam byť v týchto veciach skeptický. To, že nedeľnajšia skupinka volejbalistov výnimočne presunie hru o deň skôr a doplní stav na presne 6 na 6, som nemohol nijak predvídať. Ako na potvoru som si v ten deň nevzal nákolenačky, takže kosti dostali pekne zabrať. Naviac zrejme vďaka tenkým ponožkám a vložkám do tenisiek, ktoré sa už nehodí nosiť, sa mi na chodidle urobil tak 2 cm pľuzgier, ktorý vzápätí praskol. A aby to nestačilo, pravý kotník už definitívne stratil moju dôveru po tom, ako sa mi zvrtol bez toho, aby som ho nejak zvlášť namáhal.

Podľa všetkého sa mi zablokoval aj prístup krvi do mozgu keď som súhlasil s nedeľnajším cyklovýletom do Łancóta. Magda sa vyhovorila na písanie magisterskej práce a tak sme vyštartovali v dvojke -- Šakal a ja. Prvýkrát na sedle býva po zime vždy dosť utrpenie, ale že to bude až tak zlé, to som nečakal. Čistého času sme šlapali asi 3 hodiny. V Łancóte sme sa predrali medzi dieru v plote, posedeli v parku, posilnili sa na cestu späť. Nanešťastie ako sme sa zbierali spustila sa dažďová sprcha a pretože sme šlapali na horských bicykloch bez blatníkov, do Rzeszówa sme prišli ako 2 prasiatka. Už som aj trochu začal ľutovať súhlas s účasťou na večernom koncerte Simtour - Denzel s predskokanom Jet Set. Nie že by mi tuc-tuc hudba nejak vadila (som schopný počúvať viac-menej všetko), ale v stoji som mal problém s balansom a v sede.. Au. Nakoniec sa mi ale show veľmi páčila a ku vstupene za 4,5 zl som ešte dostal novú SIM kartu s kreditom.

No, vlastne, zabudol som sa pochváliť, že českú SIMku som už zrejme definitívne stratil, takže Vás upozorňujem, že si môžete moje číslo vymazať z kontaktov.